|
ČEĽAD: Mníškovité ( Lymantriidae ) Sú pomerne veľké, zavalité motýle, ktoré patria medzi významných škodcov. Ich samce na veľkú vzdialenosť láka pach z kukly čerstvo vyšlej samičky svojho druhu. Pokusne sa dokázalo, že samček mníšky veľkohlavej ( Lymantria dispar ) preletel vzdialenosť vyše 3 km, aby sa dostal k samičke. Chlpaté húsenice mníšok živia sa podľa druhov listami listnatých alebo ihličnatých stromov. Mníška veľkohlavá bola okolo roku 1868 zavlečená do Spojených štátov a stala sa nebezpečným škodcom lesných i okrasných drevín na americkom kontinente. Na organizáciu boja s ňou boli vynaložené obrovské sumy peňazí.
Samičky mníškovitých kladú 300-500 vajíčok v zhlukoch pokrytých chĺpkami na kamene, kmene stromov a iné
predmety. Vajíčka kladú okolo júla a augusta, ale mladé húsenice sa z nich vyliahnu až v marci nasledujúcej jari. Húsenice, ktoré nenásytne ožierajú listy skoro všetkých listnatých stromov a krov, dorastajú a zakuklia sa. Každá húsenica si upradie kokón, ktorý priliepa na kmeň stromu alebo aj inam, a v ňom sa premení na kuklu. Dospelé mníšky sa vyliahnu o niekoľko týždňov. Samičky majú zavalité telo a lietajú len na krátku vzdialenosť.
Aj húsenice mníšky zlatoritky ( Euproctis chrysorrhoea )poškodzujú listnaté stromy.
Mníška zlatoritka ( Euproctis chrysorhoea ) Majú na chrbte jemné ostré štetinky, v ktorých je dráždivý jed. Prezimujú v hniezdach zhotovených z niekoľkých listov a pripevnených hodvábnymi vláknami na konáriky. V jednom hniezde nájdeme až 500 drobných húseníc. Na jar, len čo vyrastie lístie, začnú ho húsenice žrať. Dorastené húsenice sú asi 4 cm dlhé. Dospelé motýle sa vyliahnu z kukiel asi o dva týždne a hneď po párení kladie samička 200-400 vajíčok, ktoré pripevňuje na spodnú stranu listov. Až neskoro v lete sa z vajíčok vyliahnu húsenice. |
||||||||||
Contact:: motyl-butterfly
:: jajajaj
:: :: index :: foto :: motyl :: čeľade :: choroby :: rady :: premenlivosť :: rozšírenie :: sfarbenie :: ťažné :: zaujímavosť :: index :: entomológia |