Zaujímavosti o motýľoch

Motýle zaraďujeme nesporne k najkrajším príslušníkom triedy hmyzu. O ich obľube svedčí aj to, že sú nevyhnutnou ,,poetickou výzbrojov“ mnohých básnikov, práve tak ako sa stali vďačným námetom mnohých maliarom. Motýľ sa stal symbolom krásy a krehkosti. Medzi motýľmi sú skupiny, ktorým sa z estetického hľadiska dáva prednosť pred ostatnými. 
Sú to predovšetkým zástupcovia tropických druhov a z týchto za najkrajšie druhy pokladajú zberatelia urániu madagaskarskú (Chrysidiria madagascariensis) a príslušníka čeľade tropických vidlochvostovitých, druh Bhutanitis lidderdalei. Rovnako ako v iných skupinách hmyzu i medzi motýľmi sú druhy, ktoré zberatelia a odborníci označujú za ,,vzácne“. 
Ide o druhy, ktoré sa dajú ťažko získať a v svetových zbierkach sa nachádzajú z nich niekoľko kusov. Za najvzácnejšie druhy sa považujú jasoň Parnassius autocrator ( z ázijských veľhôr ) a dva druhy z čeľade vidlochvostovitých Ornithoptera alexandrae a Papilio antimachus. Papilia antimacha prvý raz ulovili v roku 1782. Trvalo 82 rokov, kým sa podarilo získať ďalší exemplár. Papilio antimachus má ešte jeden rekord, je najväčším tzv. denným motýľom. V rozpetí krídel má 21 cm.

Najväčšia zbierka príslušníkov rodu Ornithoptera je v Britskom prírodovedeckom múzeu v Londýne. Čo sa týka veľkosti motýľov, za najväčšieho motýľa sa pokladá juhoamerická mora Thysania agippina, ktorá dosahuje v rozpätí krídel až 27 cm. Za najmohutnejšie motýle považujeme príslušníkov z rodu okáňovitých ( rod Attacus ) Tento rod má ešte iný rekord, jeho húsenica je najväčšia spomedzi všetkých húseníc, pretože presahuje dĺžku jeden decimeter. Z našich motýľov je najväčší okáň hruškový. Najmenšími motýľmi sú príslušníci čeľade ploskáčikovitých, merajú v rozpätí asi 1 cm. 
Medzi motýľmi sú však aj veľké rozdiely v dĺžke jednotlivých orgánov. Tykadlá príslušníkov čeľade blyštekovitých niekoľkonásobne prevyšujú dĺžku tela. Najdlhší cuciak majú lišaje, pričom cuciak madagaskarského poddruhu Macrosila morgani praedicta je dlhý až 225 mm. Lišaje patria aj k najlepším a najrýchlejším motýľom. 
Najrýchlejšími bežcami sú mole, hlavne moľa šatová. Menej je už známe, že máme a motýle žijúce vo vode, kde dochádza k rôznemu stupňu prispôsobenia. U vijačky lekovej žije len húsenica v listoch lekna. Húsenice vijačky rezavkovej dýchajú žiabrami. Najväčšmi sa vodnému prostrediu prispôsobil druh Acentropus niveus, ktorý pod vodou prekonáva nielen celý svoj vývoj, ale aj jeho samičky žijú trvale pod vodou. O tom, že hodváb vzniká zo zámotkov priadky morušovej, už viete. Dĺžka vlákna z jedného zámotku meria až dva kilometre. 
Naším najškodlivejším druhom je mníška obyčajná, ktorá napríklad v rokoch 1917 – 1925 holožermi zničila 17 miliónov kubíkov dreva. Táto škoda sa vtedy hodnotila na 172 miliónov korún.

Československo bolo prvým štátom na svete, ktorý použil v boji proti mníške obyčajnej lietadlá a začal prakticky využívať polyedriu – nakazenie vírusovým ochorením. Zásluhu na tom mal vynikajúci zoológ profesor Komárek.